You belong to me - Dinner (3)

6. january 2017 at 15:43 | Emily |  You belong to me

Otvorila som dvere na mojom novom dome. Prešla som do priestrannej haly odkiaľ viedlo schodisko na horné poschodie a na opačne strane bola priestranná obývačka, za ňou kuchyňa s jedálňou.
Tašku, ktorú som mala prehodenú cez plece som hodila do blízkeho kresla. Prešla som ďalej, do obývačky a obzrela som sa okolo seba. Nedávno bol tento dom plný ľudí a teraz.. som tu sama. Otec na tréningu, mama pracuje, Matt je v škole a Kiley s Kaitlin sú v New Yorku.
Rukou som si prehrabla vlasy. Potrebovala som sa nejako upokojiť. Pustila som rádio a zvýšila som hlasitosť. Práve hrala jedna z mojich obľúbených pesničiek.


Otcovi som povedala, že spravím niečo na večeru ale čo mám spraviť pre piatich hladných chlapov? Pokrútila som hlavou a šla som do kuchyne. Hneď ako prvé, otvorila som chladničku aby som zistila, s čím môžem pracovať.
Po pozretí ďalších skriniek bola moja voľba jasná. Keďže som strávila pár pekných týždňov v Talianku, rozhodla som sa spraviť tradičné talianské rizoto. Nebolo to náročné na prípravu, nakoľko som ho už pár krát robila takže to bola najlepšia voľba.
Pozrela som sa na hodinky. Tréning im končil o pol piatej takže mám necelé dve hodinky. Akurát.
Pripravila som si potrebné veci, na ktoré som nemusela dávať až taký pozor a vybehla som hore do svojej izby.
Zo všetkého, najprv som sa potrebovala prezliecť a osprchovať. Vošla dom do izby a zastavila som sa vo dverách. Musela som sa pousmiať. Spomenula som si na to, ako som túto izbu zariaďovala spolu s Mattom.
Pohľad mi padol na nočný stolík. Pár krokmi som sa k nemu dostala a vzala som do rúk rámček s fotkou. Bola som na nej práve s Tomom. Povzdychla som si a fotku som s ťažkým srdcom vybrala z rámčeka a položila späť na stolík, fotkou nadol.
Na ďalšej fotke som bola so súrodencami a na poslednej s mojimi najlepšími priateľmi - Rosie a Adamom.
Prešla som na druhú stranu izby, kde boli veľké vstavané skrine. Môj šatník bol naozaj veľký aj keď som dosť vecí nechala vo Washingtone.
Zo skrine som vybrala obyčajné sivé tepláky a biele tričko. Vlasy som si stiahla do voľného drdolu a ešte som odbehla dole skontrolovať ryžu. Potom nasledovala rýchla sprcha. Potrebovala som sa uvoľniť aspoň takýmto spôsobom.
Veci som mala pripravené, už to stačilo len dať dokopy a jedlo bolo hotové. Rozhodla som sa počkať, kým prídu aby bolo rizoto aspoň trochu teplé. Chvíľu počkajú.
Ja som však dlho nemusela čakať. Možno po pol hodinke som začula buchnutie vchodových dverí a následné zopár mužských hlasov.
"Melanie?" začula som otcov hlas a vstala som z kresla. Deku, ktorú som mala prehodenú cez seba, som dala cez operadlo kresla a šla za nimi.
"Tu som," usmiala som sa na otca. Pohľadom som prešla takmer každého. Boli tu zatiaľ len Kris a Patrick. Pohľadom som sa zastavila na Krisovi.
"Kristopher Letang..." začala som ale Kris sa na mňa len usmial a spoločne s Patrickom zmizli vo vedľajšej izbe.
Na to vošiel ďalší člen. Geno. Ako sa naše pohľady stretli tak som sklopila pohľad. Prešiel až ku mne a objal ma.
"Musíme sa porozprávať," šepol mi a ja som na to len krátko prikývla. Uvidela som, ako Kris prechádza z jednej izby do druhej.
"S tebou som ešte neskončila," zakričala som mu. O pár sekúnd na to vošiel posledný človek a zarazil sa hneď ako ma uvidel. Sidney. Úsmev, ktorý mal na tvári mu okamžite povädol a výraz tváre sa úplne zmenil. Musela som potlačiť smiech.
"Čo tu ty robíš?" spýtal sa ma. Len som sa na neho spokojne uškrnula.
"Čo by tu robila?" vstúpil do rozhovoru otec. "Býva tu."
"Stále nechápem," prešiel pohľadom odo mňa na otca.
"Samozrejme," prikývol. Sidney tu nebol vtedy keď som sa zoznamovala s týmom.
"Melanie je moja dcéra," predstavil ma Sidneymu. Ten výraz tváre, ktorý mal som si užívala do posledného okamihu.
"Dcéra?!" zopakoval prekvapene a ja, spoločne s Genom sme mali čo robiť aby sme sa nezačali smiať. Naozaj to stálo za to. Len som na Sidneyho žmurka a potom som sa otočila naspäť k otcovi. Natiahla som k nemu ruku.
"Vezmem ti to," povedala som mu a hneď vedel čo tým myslím. Vždy som mu takto brávala tašku.
"Som rád, že si doma," odvetil mi a tašku mi podal. Vybral sa za ostanými. Ja som šla na druhú stranu - do otcovej pracovne. Začula som ako sa za mnou zatvorili dvere. Otočila som sa a pozrela som sa Sidneymu do tváre. Oprela som sa o stôl.
"Dcéra. Zaujímavé..." začal a priblížil sa ku mne o pár krokov.
"Tvoja reakcia bola viac ako uspokojivá," odvetila som spokojne.
"Vieš, Geno mi už žalúdok vyčistil ale myslel som si, že si niekto z rodiny alebo nejaká šialená bývalka, pred ktorou ma chce varovať ale vôbec by ma nebolo napadlo, že budeš Mikeová dcéra," vravel a zastal tesne predo mnou.
"Tak už to vieš," povedala som. Trochu ma prekvapilo, čo povedal ohľadom Gena ale ďalej som to neriešila.
"Áno," prikývol. "Ale to nič nemení."
"Nič nemení na čom?" spýtala som sa. Trochu naklonil hlavu a zahľadel sa na mňa. Priblížil sa ešte o pár krokov a sklonil sa k môjmu uchu.
"Nič nemení na tom, že ťa od toho bozku nemôžem dostať z hlavy," povedal mi na čo sa trochu odtiahol ale stále bol pár centimetrov od mojej tváre. Pohľad sa mi zastavil na jeho perách ale tú myšlienku som okamžite zahnala. Zahryzla som si do spodnej pery.
"Niečo som ti povedal," začal a ja som trochu prižmúrila oči. Potom mi došlo čo tým myslel. Dvihla som jeden kútik úst a narovnala som sa. Naklonila som sa k nemu tak, že som mohla cítiť jeho dych na mojej tvári. Do nosa mi okamžite udrela jeho kolínska...
"Tak ako ja. Ja som ti tiež niečo povedala a na to nezabúdaj," vravela som takmer šepotom. "Nie som jedná z tých lacných dievčat," odtiahla som sa a chcela som odísť ale zadržala ma jeho ruka. Donútil ma otočiť sa naspäť k nemu.
"Nepovedal som, že si," jeho ruka prešla pomaly cez mojej predlaktie, rameno až na krk. Palcom ma pohladil po líci a skúmavo si ma prezeral.
"Zabudol si na druhú časť?" spýtala som sa ho snažiac sa o to aby sa mi netriasol hlas. "Tak isto ti neskočím do postele len kvôli tomu, že si sa na mňa pozrel. Mám svoju úroveň na rozdiel od ostatných," vytrhla som sa mu a vyšla som z izby. Pár krát som sa zhlboka nadýchla a šla som do kuchyne. Takmer okamžite sa za mnou objavil Geno. Len som si povzdychla.
"Pomôžem ti," postavil sa vedľa mňa. "Mel," začala ale prerušila som ho. Viem, čo mi chcel povedať.
"Pozri sa, nič to nebolo. Možno krátka zástava dodávky krvi do mozgu. Nerozmýšľala som ale môžem ti sľúbiť, že sa to viac nestane. Len mi sľúb, že to nepovieš otcovi," požiadala som ho.
"Nemám mu povedať ako som ťa videl so Sidom a nevedel som, ktoré ruky sú čie?" spýtal sa pobavene.
"Geno..." hlesla som ale potom som prikývla. "Ešte nevie o Tomovi a keby sa dozvedel toto tak jediné čo ti viem povedať, je to, že by to bolo pekelne zaujímavé. Prisahám, že to bolo prvý a poslednýkrát."
"Tým som si istý," povedal mi. Nechápavo som sa na neho pozrela a pokračovala som v dokončovaní jedla.
"Čo tým myslíš?" spýtala som sa.
"Sidney má priateľku," ten idiot!
"Na ktorej mu určite neskutočne záleží," povedala som ironicky a potom som sa na krátku chvíľu pozrela na Gena.
"V skutočnosti som ti chcel len povedať aby si si dávala pozor. Sid je v poslednej dobe veľmi... nestály. Žiaden vzťah čo v poslednej dobe mal tak nevydržal dlhšie ako dva týždne," prezradil mi. Pokrútila som hlavou.
"Máme dohodu?" spýtala som a ho. Geno prikývol.
"Neboj sa. Nepoviem nič," povzbudzujúco sa na mňa usmial a odišiel. Pár sekúnd na to som ho nasledovala.
"Neostávaš?" spýtal sa ma Kris keď som sa chystala na odchod. Pousmiala som sa ale pokrútila som hlavou. Krátko som sa pozrela práve na Sidneyho.
"Nie. Prešla ma chuť," odvetila som. "Majte sa," rozlúčila som sa s nimi pretože som nemala v pláne sa dole ešte vrátiť a vyšla som do svojej izby.
Mala som v hlave neskutočný zmätok ale jediné čo som chcela a potrebovala bol kvalitný spánok.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Sima Sima | Email | Web | 12. january 2017 at 9:18 | React

som rada že si konečne pridala pokračovanie :D :D dufam že nas už nenechaš tak dlho čakať na dalšie diely :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama