You belong to me ~ Accident (1)

19. september 2016 at 7:00 | Emily |  You belong to me

Stále som sa s tým nedokázala vyrovnať.
Bola som ochotná dať mu všetko a on... vymenil ma hneď ako som odišla.
Varovali ma. Všetci mi vraveli aký je, len ja som tomu nechcela veriť. Bola som hlúpa a zaslepená láskou.
A teraz? Sedím v lietadle domov hneď po tom ako som sa vrátila do mesta o ktorom som si myslela, že bude mojim domovom.
Bola som neskutočne hlúpa.
Všetko som kvôli nemu nechala a opustila.
Rodinu. Školu. Priateľov... Všetko kvôli nemu.
Utrela som si jednu neposlušnú slzu, ktorá sa mi vydrala z oka a vytočila som na telefóne jedno číslo.
"Matt?" ozvala som sa. Trochu sa mi zatriasol hlas ale zamaskovala som to kašľom.
"Mel, ahoj," odzdravil sa mi brat a ja som bola neskutočne rada za to, že počujem jeho hlas. S bratom som mala naozaj, naozaj veľmi dobrý vzťah.


"Prosím ťa. Všakže si doma?" spýtala som sa ho. Dúfala som, že mi povie to, čo chcem počuť.
"Prepáč sestrička ale nie. Dnes ráno som odišiel do bytu," odpovedal mi. Samozrejme. Zabudla som na to, že má vlastný byt ale bolo to tak lepšie. Mal to bližšie ku škole.
"Vraciam sa naspäť do Pittsburghu," povedala som mu po krátkej odmlke. Teraz bola chvíľka ticha na druhej strane linky.
"Čo ti spravil?" spýtal sa ma Matt.
"Ja... ťažko sa mi o tom hovorí. Čo keby sme sa stretli alebo... mohol by si po mňa prísť na letisko?" spýtala som sa. Musel v mojom hlase počuť tú naliehavosť. Prosbu.
"Budem tam," sľúbil mi a následne zavesil. Pousmiala som sa a naposledy som sa pozrela na mesto, ktoré mi prinieslo šťastie v podobe lásky ale aj bolesť v podobe sklamania.
Po pristaní v Pittsburghu som už z lietadla videla svojho brata. Bola som neskutočne vďačná za to, že prišiel.
"Ahoj," pozdravil ma a skryl ma v pevnom objatí. Pousmiala som sa a objatie som mu opätovala.
"Ver alebo never ale chýbala mi moja sestrička," začal si ma doberať.
"To mi je jasné," štuchla som ho lakťom medzi rebrá. "Teraz sa ma tak skoro nezbavíš," vyplazila som na neho jazyk a šli sme po môj kufor.
"No hovor. Čo ti spravil?" začal hneď len čo sme nasadli do auta.
Povzdychla som si a všetko som mu rozpovedala na čo nasledovala trápna chvíľka ticha.
"Zabijem ho," povedal po chvíli. Videla som ako stíska volant.
"Matt..."oslovila som ho a on sa na mňa krátko pozrel. "Nechaj to na mňa. Ja si to s ním vyriešim."
"Si si istá?" spýtal sa ma. Len som mĺčky prikývla.
Po chvíľke tichej jazdy som sa natiahla po jeden z papierov, ktoré mal Matt v aute na zadnom sedadle. Trochu ním myklo ale nespravil nič pre to aby ma zastavil.
"Matthew Sullivan," začala som a pohľadom som prešla z papiera na svojho brata. "Chcela som aby si po mňa prišiel ale nie so zámienkou, že vynecháš školu.
"Akoby si ma nepoznala," zasmial sa ale moja tvár ostala vážna.
"Otoč to k škole," povedala som mu.
"Mel..." začal ale prerušila som ho,
"Vieš aká som..." vetu som ani len dokončiť nemusela.. dokončil ju môj pohľad.
"No práve... celá po otcovi," mrmlal si popod nos a na najbližšej križovatke zabočil doľava. Zastavili sme až pred jeho školou.
"Ako sa dostaneš domov?" spýtal sa ma. Uškrnula som sa na neho.
"Vezmem si tvoje auto, samozrejme," sladko som sa na neho usmiala. Pokrútil hlavou ale nakoniec mi dosť neochotne podal jeho kľúče.
"Si poklad," usmiala som sa na neho a natiahla som sa aby som mu mohla venovať veľký bozk na líce.
"Bodaj by nie," odvetil namrzene ale keď vystúpil tak sa na mňa povzbudzujúco usmial.
"Drž sa, sestrička. Otec je na tréningu," oznámil mi a zabuchol dvere.
Povzdychla som si. Hokejisti boli poslední, ktorých som chcela vidieť ale boli nimi aj ľudia, ktorých som chcela vidieť zo všetkých najviac.

Zaparkovala som Mattove auto na veľkom parkovisku a vystúpila som z neho.
Nasadila som si čierne slnečné okuliare a chystala som sa ísť dovnútra budovy, na ktorej vrchole svietilo CONSOL Energy Center.
Toľko, čo som spravila zopár krokov, okolo mňa preletelo čierne Lamborghini. Nejaký idiot.
Prešla som zopár ďalších krokov a celým parkoviskom sa ozval hlasný zvuk alarmu. Bol to alarm práve môjho - Mattovho auta. Neviem kto to bol, ale teraz to schytá.
Pridala som do kroku. Len čo som došla dostatočne blízko, zistila som, že to chytali dvere auta.
"Ak nevieš parkovať tak sa vráť do autoškoly," dala som najavo svoju prítomnosť. "To mi zaplatíš. Doslova."
Dotyčný sa otočil aby sa mi mohol pozrieť do tváre. Trochu ma prekvapilo, kto to bol ale nedala som na sebe nič vidieť. Bol to práve kapitán Penguins - Sidney Crosby. Len som ho rýchlo prešla pohľadom a vrátila som sa k tvári.
"Pochybujem, že si si ho kúpila za svoje," nezaujato odvetil a tak isto ako ja, tak aj on ma prešiel pohľadom. "Otecko ti opravu určite zaplatí a len tak mimochodom," trochu sa ku mne priblížil. "Zle tu parkuješ ty," chystal sa ma obísť ale znova som sa ozvala.
"Ale, ale. Niekto tu očividne stal zlou nohou z postele," uškrnula som sa mu do tváre len čo sa na mňa otočil.
"Nebudem sa ti spovedať," odsekol. Zrazu ma začalo baviť provokovať ho. "Za prvé - nepoznám ťa a ani to nemám v úmysle," prerušila som ho.
"Ale prosím ťa," zasmiala som sa. "Dobre som videla ako si ma začal vyzliekať pohľadom," úprimne, sama som nevedela, čo to do mňa vošlo ale bavilo ma to.
"Čo som?" tento krát sa zasmial on. "Zdá sa mi, že to bolo naopak. Bola si... alebo si schopná sa na mňa vrhnúť uprostred parkoviska."
"Niečo ti o sebe predsa len prezradím," tajomne som odvetila. Podišla som bližšie k nemu a postavila som sa na špičky aby som aspoň trochu dosiahla na jeho úroveň. Bol odo mňa minimálne o hlavu vyšší. "Nie som jedna z tých, ktoré zvlhnú len z pohľadu na teba," povedala som mu a naklonila som sa ešte bližšie. Videla som ako zatajil dych. Akoby na niečo čakal. "Nemýľ si ma s tými lacnými dievčatami, ktoré ti budú skákať samé do postele už len pre to, že si sa na ne pozrel," hovorila som takmer šepotom a hneď na to som sa odtiahla. Z jeho tváre som nevedela nič vyčítať. Spokojne som sa usmiala. Otočila som sa na päte a chystala som sa odísť ale ešte raz som sa otočila. "Čakaj účet za tú opravu," prehodila som a potom som sa už konečne vydala na svoju pôvodnú cestu ale aj s vedomím toho, že my dvaja sa dnes ešte bez pochýb stretneme.

Druhá poviedka zo série Penguins s názvom You belong to me.
V tejto poviedke, narozdiel od tej predchádzajúcej kde je Sid sladký a milý, v tejto som sa z neho rozhodla spraviť viac bad-boya tak je už len na vás, ktorá sa vám bude páčiť viac :-) Už aj samotný názov vám napovie o čom tento príbeh cca. bude :-)
PS. Mne osobne sa viac páči táto, kde je "zlý" pretože mám viac možností a lepšiu predstavu o budúcnosti tejto poviedky ale chcem vedieť aj váš názor :-)
PS2. Do stredy som odcestovaná, preto aj tento diel nemá obrázok a tak isto je tento článok prednastavený rovnako ako aj druhá kapitola zo Stay with me. čiže ak reagovať nebudem tak nemám signál :D
 

Be the first one to judge this article.

Poll

Ktorá poviedka sa ti viac páči?

Stay with me
You belong to me

Comments

1 Sima Sima | Email | Web | 19. september 2016 at 16:40 | React

oo tak terza neviem koho milujem viac či to zlatíčko alebo tohto tu :D :D alke ja som na zlých chlapcov takže toto bude asi moj favorit .D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement