Irresistible II. - Základ priateľstva a sen ( 10 )

25. august 2014 at 20:15 | Emily

Základ priateľstva a sen.
Bonnie sedela u Mikaelsonovcov v salóniku a čakala na Klausa. On ju sem zavolal a ešte ju aj nechal čakať. Zrazu začula vibrovanie vo vačku nohavíc. Niekto jej volal. Vybrala telefón a pozrela sa na obrazovku. Caroline. Zdvihla to práve v tom okamihu ako vošiel Klaus.
"Lepšie načasovanie už ani mať nemohol." Pomyslela si Bonnie. "Caroline. Ahoj. Deje sa niečo?" Spýtala sa do telefónu a mykla hlavou smerom ku Klausovi ako pozdrav. Pri pohľade na neho sa musela pousmiať. Mal totiž na rukách Natáliu.
"Ahoj Bonnie. Nie všetko je v poriadku len sa potrebujem s niekým porozprávať." Vravela do telefónu Caroline a Bonnie sa opäť pozrela na Klausa akoby hľadala odpoveď. Mykol hlavou na súhlas a venoval sa Natálií.
"Prečo?" Spýtala sa Bonnie a pohodlne sa oprela.


"Už sa to blíži." Vzdychla Caroline a Bonnie prikývla aj keď to Caroline nemohla vidieť.
"Áno. Ako sa cítiš?" Zaujímala sa.
"Asi ako každá žena, ktorá má mesiac pred svadbou." Povedala jej Caroline do telefónu a Bonnie začula ako si popritom povzdychla. Potom sa pozrela na Klausa, ktorý jej pohľad opätoval. Šokovalo ho to.
"Ona bude mať svadbu? O mesiac?" Spýtal sa potichu a Bonnie prikývla. Zrazu pocítila taký divný pocit. Akoby jej bolo Klausa ľúto. Klaus sa radšej zameral na Natáliu.
"Bonnie? Si tam?" Ozvala sa Caroline.
"Áno, prepáč. Aké máš z toho pocity?" Pýtala sa Bonnie ale stále sledovala Klausa. Chcela mu pomôcť. Ale ak by šla za Caroline a povedala jej pravdu tak tomu nebude veriť.
"Ak sa mám priznať tak zvláštne. Bonnie ja neviem. Stále tie sny a...mám pocit, že to nie je také aké bolo. Akoby niečo môjmu životu chýbalo." Vravela jej Caroline a Bonnie s Klausom si vymenilo pohľady.
"Rozprávala si sa o tom s Tylerom?" Zaujímala sa.
"Nie. Práve keď som si myslela, že sa to všetko vracia do starých koľají tak sa to opäť všetko pokazilo." Sťažovala sa jej a Bonnie na chvíľu odvrátila pohľad od Klausa. Položila telefón na pohovku a podišla ku Klausovi.
"Nevadí ti to?" Spýtala sa ho. Sama nechápala prečo sa práva práve takto ale cítila tú potrebu.
"Nie." Klaus pokrútil hlavou ale ani sa na Bonnie nepozrel. "Je to v poriadku, Bonnie." Povedal jej. To ju zarazilo. Prvýkrát ju oslovil menom bez toho aby v jeho hlase počula vyhrážku alebo čokoľvek iné nehanebne Klausovské. Teraz v ňom videla niečo viac ako len hybrida, ktorý chcel zabiť jej priateľov a ktorému z neznámych dôvodov pomáha. Videla v ňom ľudskosť. Počula v jeho hlase lásku, ktorú cíti k jej najlepšej priateľke. Nebola si tým istá ale mala tušenie, že sa medzi ňou a Klausom niečo buduje. Niečo z čoho možno niekedy bude priateľstvo. Toto je jeho základ a Bonnie verila, že nie možno ale oni budú priatelia. Bez slova sa vrátila k telefónu a prihovorila sa ku Caroline.
"Čo sa stalo?" Zopakovala otázku, ktorú položila pred pár minútami.
"Pýtal sa ma kam chcem ísť na svadobnú cestu..." Ako to vravela Bonnie si povzdychla a pozrela na Klausa aby videla jeho reakciu. "...povedala som kam chcem ísť ale on to zamietol."
"A kam si chcela ísť?" Spýtala sa Bonnie a trochu skrčila čelo.
"New Orleans." Povedala a Klaus prudko dvihol hlavu. Bonnie sa na neho prekvapene pozrela.
"New Orleans?" Zopakovala po nej. "Prečo práve tam?"
"Pred pár dňami som mala sen, v ktorom som tam išla." Povedala jej do telefónu Caroline.
"Sen? Tie tvoje sny?" Bonnie trochu prižmúrila oči a niečo jej napadlo. Videla, že Klausovi tiež niečo napadlo. "Caroline, neskôr sa ti ozvem. Ahoj." Rýchlo sa s ňou rozlúčila a zrušila hovor. Pozrela sa na Klausa a otvorila ústa aby niečo povedala ale Klaus ju predbehol.
"Fajn. Niečo sa tu deje." Povedal rozhorčene.
"Myslím, že Caroline si ho nechce vziať." Povedala Bonnie a Klaus málinko prikývol. "Mám nápad ale budem potrebovať tvoju pomoc." Povedala mu a Klaus samozrejme že prikývol. Začali rozoberať Bonniin plán.
Tyler sledoval ako sa Celeste chystá ku kúzlu, ktoré malo zaistiť to, že nech sa stane čokoľvek nikdy na neho nezabudne.
"Si si istý, Tyler?" Spýtala sa ho. Chcela mať istotu. Tyler rozhodne prikývol.
"Áno, som. Tak čaruj." Povedal jej a prechádzal sa hore-dolu. Celeste sa trochu zamračila ale pustila sa do čarovania. Po chvíľke sa silno rozdul vietor ale Celeste to nevyrušilo. Po hodnej chvíli vietor ustál a Celeste sa pozrela na Tylera.
"Dúfam, že vieš, čo som práve spravila a že to nejde odvolať." Pozrela na neho vážnym pohľadom a Tyler prikývol.
"Ďakujem." Poďakoval sa jej a zmizol. Vo chvíli keď Celeste prestala a dokončila kúzlo Caroline pocítila ostrú bolesť v oblasti brucha.
Caroline, po tom čo jej Bonnie zrušila hovor sa rozhodla ísť sa trochu prejsť hoc len do záhrady. Vzala si sveter, ktorý si len tak prehodila cez ramená a zadným vchodom vyšla do záhrady. Premýšľala nad svojim rozhovorom s Bonnie. Chce si Tylera vlastne vziať? Pomaly začínala mať pochybnosti o svojom rozhodnutí. To čo povedala Bonnie bola pravda. Ich vzťah už nebol to čo býval. Čosi sa zmenilo. Posadila sa na záhradnú lavičku a premýšľala. Premýšľala o všetkom. O Tylerovi. O ich vzťahu. O prichádzajúcej svadbe. Pri pomyslení na svadbu pocítila zvláštny pocit. Niečo ako strach zmiešaný s neistotou.
"Bože, prečo ja?" Spýtala sa sama seba a povzdychla si. Zaklonila hlavu ale hneď v zapätí sa vyrovnala. Pocítila ostrú bolesť. Skrčila čelo bolesťou a hryzla si do pery. Vyhŕkli jej slzy bolesti ale hneď na to to ustálo.
"Caroline?" Oslovil ju Tyler a Caroline sa postavila ale zamotala sa jej hlava. Tyler bol ihneď pri nej a podoprel ju. "Si v poriadku?" Spýtal sa jej starostlivým tónom a ona pokrútila hlavou. Cítila ako jej stúpa teplota.
"Chcem ísť do postele, Tyler." Povedala mu a on prikývol. Pomaly s ňou vyšiel hore do ich izby a uložil ju do postele.
"Pospi si." Pobozkal ju na čelo a otočil sa na odchod. Hneď na to ako sa jej otočil chrbtom tak sa mu na perách objavil malý úsmev. Zatvoril za sebou dvere a nechal Caroline odpočívať. Tá sa však veľmi nevyspala pretože sa jej opäť sníval sen.
Záhradou sa ozývala svadobná hudba. Caroline stála na konci uličky a sledovala desiatky a desiatky ľudí, ktorí upierajú svoj pohľad priamo na ňu. Mala na sebe krásne snehobiele šaty. Krásne vyčesané vlasy a v rukách kyticu tých najkrajších bielych ľalií. Pozrela sa do predu a uvidela ako sa na ňu Tyler usmieva. Na perách sa jej rovnako objavil úsmev a vykročila dopredu. Všimla si ako pred ňou cupitá malé dievčatko s hnedými vlasmi a ružovučkých šatách. Aj keď nevedela, čo za dievčatko to je musela uznať že je roztomilá. Z prúteného, bieleho košíka sypala lupienky červených ruží ale náhle zastala. Otočila sa ku Caroline a zasmiala sa na ňu. Caroline sa pri pohľade na ňu musela usmiať a pár hostí sa zasmialo. Keď sa pozrela dievčatku do tváre všimla si tie najkrajšie oči modro-zelenej farby aké kedy videla. Boli jej však povedomé. Tak povedomé len si nevedela spomenúť kto bol ich nositeľom. Caroline pokračovala až došla k dievčatku. Vzala si ju na ruky a spoločne s ňou šla až k oltáru. Keď ju chcela zložiť nemohla pretože sa jej to dievčatko nechcelo pustiť. Zavrtelo hlavou a trucovito ohrnulo spodnú peru. Caroline sa zasmiala a nakoniec sa jej podarilo zložiť to dievčatko na zem. Narovnala sa ale v zapätí ostala zarazene stáť. Po jej pravom boku stál Tyler a po ľavom muž z jej snov. Prechádzala pohľadom z jedného na druhého. Úsmev jej z tváre zmizol a cítila ako sa jej rozbúchalo srdce.
"Som ten, ktorého chceš, Caroline." Prihovoril sa jej neznámy.
"Nepočúvaj ho, Caroline. Mňa miluješ." Povedal jej Tyler a chytil za ruku.
"Spomeň si na to ako si sa pri mne cítila." Vravel jej ten druhý a Caroline sa na neho pozrela. Pri pohľade do jeho tváre trochu posmutnela. Stále ho nepoznala avšak zrazu sa cítila príjemne. Prešli ňou všetky pocity, ktoré s ním zažila v jej snoch.
"Caroline, milujem ťa." Povedal Tyler z druhej strany a Caroline sa opäť rozbúchalo srdce.
"Milujem ťa." Povedal ten druhý.
"Milujem ťa! Milujem ťa!" Vraveli jej obaja...

...až sa Caroline s výkrikom zobudila.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement