Irresistible II. - Odhalenie ( 14 )

25. august 2014 at 20:25 | Emily

Odhalenie
Caroline hľadela na Klausa ako sedí na kraji postele a nad niečím premýšľa. Ona sama nebola myšlienkami prítomná. Čo sa tak asi stalo s Klausom, ktorého z celého srdca milovala? Kde sa podel? A čo Tyler? Dlho o ňom nepočula ale myslela si, že ak sa Klaus dozvedel pravdu tak je už dávno mŕtvy. Pri tejto myšlienke ju bodlo pri srdci. Aj keď jej neodpustiteľne ublížil tak ho nedokázala nenávidieť. Aj keď by mala. Ublížil jej. Zničil jej myšlienku na život s Klausom. Spravil z nej človeka. Prinútil ju zabudnúť na muža, s ktorým plánovala stráviť večnosť. Ovplyvnil ju aby sa do neho zamilovala, na všetko zabudla a vzala si ho. Ale ona ho aj napriek tomu všetkému nedokázala nenávidieť.


"Caroline?" Vytrhol ju z jej myšlienok Klaus. Presunula svoju pozornosť k nemu a spýtavo nadvihla obočie.
"Hm?" Neprítomne zamrmlala a pretrela si oči. Bolo ráno. Klaus by bol niečo povedal ale práve vošla Rebeka a v náručí mala Natáliu, ktorú ihneď položila na zem a tá sa okamžite rozbehla ku Klausovi.
"Ospravedlňte ma." Povedal a na Natáliu sa ani nepozrel. Bez ďalšieho slova vyšiel z izby von a zamieril Boh vie kam. Caroline si povzdychla a položila hlavu na vankúš. Natálií sa podarilo nejako vyšplhať na posteľ a pritúlila sa ku Caroline. Caroline jej venovala bozk do vláskov a pozrela sa na Rebeku.
"Čo to s ním je?" Spýtala sa potichu ale aj tak jej bolo v hlase počuť, že ju to nesmierne trápi. Rebeka si rovnako povzdychla a posadila sa ku Caroline.
"Neverím, že to poviem ale teraz by som radšej brala starého Klausa, ktorý nás každú chvíľu prebodával dýkami." Povedala úprimne.
"Lepšie ako toto." Povedala Caroline a pozrela sa na zatvorené dvere.
"Nenapadá ti nič, čo by sa mu mohlo stať?" Spýtala sa Rebeka a pozrela na Caroline s nádejou v tvári.
"Ani si nevieš predstaviť ako rada by som ti, že áno." Povedala so smútkom v hlase a pozrela sa na Natáliu, ktorú očividne trápilo správanie jej otca.
"Akoby to bol niekto iný." Povedala Rebeka ale potom začala v mysli uvažovať. "Zmenil sa vtedy keď sa vrátil od Tylera." Uvažovala v mysli. V tom jej niečo napadlo ale nechcelo sa jej veriť, že by to mohla byť pravda. Pozrela sa na Caroline. "Dala by si na ňu na chvíľku pozor?" Spýtala sa jej a Caroline prikývla.
"Samozrejme." Povedala to akoby to bola samozrejmosť. Natáliu mala veľmi rada. Ako vlastnú dcéru. Rebeka vybehla z izby a ponáhľala sa za Klausom. Chcela ho ešte stihnúť predtým ako odíde.
"Klaus!" Zavolala na neho už keď bola von z domu. Vydýchla si keď ho uvidela pred sebou.
"Čo chceš Rebeka?" Spýtal sa jej bez toho aby sa čo i len otočil a pokračoval vo svojej pôvodnej ceste. Rebeka sa zamračila a čoskoro už stála pred ním. Zložila si ruky na prsiach a škaredo na neho zazerala.
"Pravdu." Odvetila a to donútilo Klausa zastaviť sa.
"Čože? Akú pravdu, sestrička?" Spýtal sa. Rebeka sa zamračila ešte viac a podišla o niekoľko krokov bližšie. Vo vačku nahmatala mobil a pomocou rýchlej voľby vytočila Elijahu aby mu nechala odkaz prípadne si tento rozhovor vypočul.
"Nemáš právo ma tak nazývať, Tyler." Sykla na neho a posledné slovo vypľula akoby to bola tá najhoršia nadávka na svete. Klaus hodnú chvíľu mlčal a potom prehovoril.
"Odkiaľ to vieš?" Spýtal sa jej.
"Poznám kto je môj brat a kto sa na neho hrá. Klaus by nikdy neignoroval vlastnú dcéru. Klaus by sa nikdy nesprával ku Caroline ako idiot." Vyprskla na neho a čakala ako zareaguje. Avšak vôbec nečakala to čo urobil. Čakala prudkú reakciu ale to nie. Upírskou rýchlosťou sa k nej priblížil a zahryzol sa jej do krku. Rebeke sa podarilo ho od seba odstrčiť ale Tyler jej hneď na to zlomil väz. Rebeke sa ešte predtým podarilo ten hovor týpnuť. Tyler si ju prehodil cez rameno a zmizol. Zastal až pred domom, kde poslednou dobou trávil najviac času. Keď mu Celeste otvorila dvere prekvapene sa pozrela na Rebeku.
"Čo to je?" Spýtala sa ho.
"Odhalila ma. Potrebujem sa jej zbaviť ale aspoň na pár dní." Odvetil jej Tyler ale Celeste sa zamračila. Nepáčila sa jej predstava Pôvodnej v jej dome. Bolo na nej vidno, že chvíľkami váhala ale nakoniec predsa len "pozvala" Rebeku do svojho domu.
"Čo chceš aby som urobila?" Spýtala sa ho Celeste. V Tylerovej prítomnosti sa cítila nesvoja vďaka tomu, že bol v Klausovom tele.
"Zatvorila ju niekde. Ďalší deň nebude pre ňu práve príjemný." Pri tom ako to hovoril sa mu na perách objavil úsmev.
"Ako to myslíš?" Spýtavo sa ne neho pozrela a potom presunula svoj pohľad naspäť na Rebeku.
"Uhryzol som ju." Odvetil jej naprosto pokojne a potom ukázal na Rebekin krk..
"Fajn, postarám sa o ňu." Celeste nakoniec kývla a potom sa obaja zahľadeli na Rebeku. "Si si istý, že nikto iný o tebe nevie?"
"Naprosto istý." Odpovedal a potom sa spokojne usmial. Jeho plán zatiaľ vychádza naprosto bez problémov. "Stačí len čakať kedy sa prejavia účinky tvojho kúzla."
Caroline sa hrala s Natáliou v jej izbičke. Za tie dni si všimla, že Natália má rovnaký talent ako Klaus. Klaus. Pri pomyslení na neho si Caroline povzdychla a jej nálada sa hneď zmenila. Ako veľmi by si priala aby tu bol teraz s ňou a Natáliou. Boli by ako rodina.
Carolininé myšlienky vyrušili kroky. Otočila sa a uvidela Elijaha. Pokúsila sa ne neho usmiať ale nešlo to. Caroline sa narovnala a počkala kým Elijah prišiel až k nej.
"Zistil si niečo?" Spýtala sa nádejou v hlase.
"Bohužial nie." Zaklamal jej. Vypočul si rozhovor Rebeky a Tylera avšak nechcel Caroline vystavovať nebezpečenstvu teraz keď je človek.
"Elijah." Prosebne na neho pozrela pretože vedela, že niečo vie. Videla mu to na tvári.
"Nežiadaj ma, Caroline." Odvetil a pozrel sa jej do očí. "Je to pre teba nebezpečné." Dodal a videl ako Caroline poklesla nálada. "Avšak niečo pre teba mám." Povedal a z vrecka vytiahol malú škatuľku.
"Čo je to?" Spýtala sa ho zvedavo.
"Otvor to a uvidíš." Krátko sa na ňu usmial. Caroline mu na krátku chvíľku úsmev opätovala a pomaly otvorila škatuľku. Videla tam prsteň. Prsteň, ktorý bol z jednej polovice čierny a z druhej biely. Tvoril ho strom, ktorého rozvetvené konáre tvorili celý prsteň. "Kedysi ho vyrobila naša matka a dala ho Niklausovi aby ho on dal žene, ktorú bude milovať viac ako vlastný život. Avšak keď pred pár storočiami Niklaus prestal veriť v lásku ten prsteň odhodil. Nevedel, že som ho našiel." Rozprával jej. "Chcem aby si ho mala ty, Caroline. Matka vravela, že má veľkú moc. Čarodejnica, ktorá učila moju matku, predok tvojej priateľky Bonnie, ho začarovala. Neprišli sme na to aké kúzlo je na tomto prsteni. Chcem aby si ho vždy mala pri sebe." Caroline celý čas pozorne počúvala Elijaha keď jej rozprával príbeh tohto prsteňa. Dojalo ju to. Oči sa jej zaleskli a zahľadela sa na prsteň.
"Budem ho nosiť. Sľubujem." Usmiala sa a v tom okamihu prsteň našiel svoje nové miesto. Na prste Carolininej ruky. Elijah ju s jemným úsmevom na perách sledoval a zatváril sa trochu prekvapene keď ho Caroline objala.
"Ďakujem, Elijah." Šepla mu. Potom sa od neho odtiahla a Elijah prehovoril.

"V rodine si pomáhame, Caroline." Povedal jej. "Ty si rodina."
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement