Irresistible II. - Nádej ( 5 )

25. august 2014 at 20:09 | Emily

Nádej
"Caroline!" Tyler klopal na dvere, ktoré Caroline pred niekoľkými hodinami za sebou zamkla. Mal z toho všetkého divný pocit. Opäť zaklopal aj keď vedel že sa mu nedostane žiadnej odozvy. "No tak, Caroline! Otvor tie dvere." Povedal o niečo tvrdším hlasom ako plánoval. Teraz vedel, že nemá šancu a že mu Caroline dvere neotvorí. Na podiv ich však otvorila a pozrela Tylerovi priamo do tváre.
"Klameš ma?" Spýtala sa na rovinu.
"Čože?" Nechápal.
"Klameš ma." Tento krát to však nebola otázka. Oznamovala mu to.
"O čom to hovoríš, Caroline?" Dožadoval sa vysvetlenia. Chcel vedieť z čoho ho obviňuje.
"Ak by si mi neklamal tak potom by si mi povedal kde si bol." Zložila si ruky na prsiach a hľadela na neho. Tyler sa viditeľne zamračil a začalo to v ňom pomaly vrieť.


"Už som ti povedal, že sa ti nebudem spovedať." Odvetil trochu nahnevaným hlasom a Caroline posmutnela.
"Takto to bude aj keď sa vezmeme?" Spýtala sa. Tyler jej v hlase počul sklamanie no ani to ním nepohlo. Neodpovedal jej na to. Namiesto toho ju chytil za ramená a pozrel jej do očí.
"Vojdeš naspäť do tejto izby až pokým sa nevrátim." Ovplyvnil ju a Caroline sa trochu zalesklo v očiach no musela poslúchnuť. Vošla naspäť do izby a zabuchla za sebou dvere. Sadla si naspäť na posteľ a nad všetkým premýšľala. Nad Tylerom a nad tými svojimi snami. Čo asi tak mohli znamenať? Bonnie! Tá jej chcela niečo povedať o tých snoch! Natiahla na za mobilom na nočnom stolíku a napísala jej krátku SMS. O chvíľu jej prišla odpoveď, ktorá ju potešila. O chvíľu tu Bonnie bude. Ostalo jej len dúfať, že Tyler dovtedy nepríde.
Klaus sa potreboval odreagovať. Najlepšie bolo vziať do ruky štetec a farby alebo len obyčajnú ceruzku a maľovať. Chcel sa sústrediť na niečo iné no v hlave mal obrázok len jedinej ženy. Na nič iné nedokázal myslieť. Na ženu s blond vlasmi, modrými očami a najkrajším úsmevom. Pri pomyslení na ňu ním prešiel smútok zmiešaný s hnevom. Popadol paletu s farbami a štetec a začal na plátno pred sebou maľovať prvé ťahy, z ktorých neskôr mala vzniknúť Carolininá tvár. Vedel, že mu to nepomôže ale cítil potrebu ju maľovať. Pri tom maľovaní sa zamyslel. Čo by sa stalo ak by sa stretli? Ako by sa správala? Ako by sa správal on? Ako by to celé dopadlo?
"Vieš, že týmto sa z toho nedostaneš?" Ozval sa od dverí hlas jeho sestry. Klaus sa na ňu nepozrel a pokračoval vo svojej práci. Rebeka si povzdychla a vošla do izby. Mala Natáliu na rukách, ktorá keď uvidela otca tak sa začala k nemu naťahovať. "Nik." Zavolala na neho s malým úsmevom Rebeka a sledovala svoju neter. Klaus však ani tomu nevenoval pozornosť a Rebeka si v Natáliinej tvári niečo čo pripomínalo hnev. Neverila však, že také malé dieťa by sa mohlo hnevať. Položila ju na zem a Natália začala cupkať ku Klausovi. Stála vedľa neho a chvíľu na neho mlčky pozerala rovnako ako Rebeka sa pobavene pozerala na ňu. Natália sa pozrela na svoju tetu a potom hore na otca. Začala ho ťahať za nohavice. Klaus sa pozrel na dcéru a v okamihu sa mu objavil na tvári úsmev. Sklonil sa k nej a chcel ju vziať na ruky no Natália sa naspäť rozbehla k uškŕňajúcej sa Rebeke. Tá ju dvihla zo zeme a pozrela na prekvapeného Klausa.
"Čo sa práve stalo?" Spýtal sa Klaus a pozrel na sestru. Rebeka sa stále uškŕňala.
"Nuž ignoroval si ju. Zdá sa, že toto zdedila po tebe. Taktiež rovnako naznášaš keď ťa niekto ignoruje." Mykla plecami a potom aj s Natáliou odišla. Klaus po chvíli nasledoval jej príklad no on šiel preč. Von z domu. Niekam do ulíc Mystic Falls.
Tyler klopal na dvere jedného malého domu. Otvorila mu mladá žena a plavými vlasmi.
"Tyler?" Spýtala sa prekvapene Charlotta. "Čo tu teraz robíš?" Nadvihla obočie a stále ho nepustila.
"Ahoj, Charlotta. Môžem dovnútra?" Spýtal sa a Charlotta sa uškrnula.
"To nezáleží na mne." Odvetila a pozrela sa do izby vedľa. "Celeste." Zavolala na ňu a o chvíľu sa objavila. Pozrela sa na Tylera a potom na Charlottu.
"Poď do vnútra." Pozvala ho a Tyler vošiel do vnútra. Celeste ho viedla do obývačky a postavila sa k stolíku s alkoholom. "Dáš si niečo?"
"Whiskey. Rovno celú fľašu." Odpovedal Tyler a pohodlne sa usadil na gauči.
"Páni." Celeste sa uškrnula a vzala celú fľašu. Posadila sa k Tylerovi a podala mu fľašu. "Povieš mi čo sa stalo?" Spýtala sa a prstom prešla po jeho hrudi až k tvári.
"Caroline." Odvetil a potom si poriadne odpil z fľaše.
"Takže sa potrebuješ uvoľniť?" Spýtala sa a naklonila sa k nemu. Tyler sa ešte raz poriadne napil a potom neváhal a pritiahol si Celeste k sebe.
Celeste si na seba naspäť obliekla nočnú košeľu, ktorú mala predtým. Posadila sa naspäť k Tylerovi a hrala sa s jeho vlasmi.
"Páči sa mi to." Povedal Tyler a natiahol sa po fľašu whiskey, ktorú predtým položil na stolík. Napil sa. "Rýchle a nezáväzne." Uškrnul sa a pohladil Celeste po tvári. Potom vstal a dal sa do poriadku.
"Niekedy si to zopakujeme." Zavolala ešte ne neho keď odchádzal a potom jediné čo Celeste počula bolo buchnutie dverí.
Bonnie dorazila ku Caroline a zazvonila na zvonček. Caroline ho začula no keď chcela vyjsť von tak nemohla. Niečo jej bránilo. Zamračila sa a napísala Bonnie SMS aby vošla dnu. Bonnie ju po chvíli našla v hosťovskej izbe.
"Caroline povieš mi prečo si tu?" Spýtala sa jej Bonnie.
"S Tylerom sme sa trochu nepohodli." Odpovedala jej Caroline.
"Ako ťa prinútil k tomu aby si tu ostala?" Spýtala sa a posadila sa vedľa nej.
"Ovplyvnil ma." Povzdychla si Caroline a Bonnie sa zamyslela.
"Ak by si mohla ísť so mnou tak by som ti dala železník." Povedala jej.
"Žel...čo?" Spýtala sa nechápavo Caroline. Bonnie zrazu všetko začalo dávať zmysel. To, že je opäť s Tylerom a to, že len tak odišla z New Orleans. To, že povedala Rebeke, že by s jej bratom nemala nič.
"To snáď neurobil." Šepla a potom sa pozrela na Caroline. "Mohla by som ti s tým pomôcť ale bolelo by to."
"Urob to, Bonnie." Rozhodne jej povedala Caroline. Bola pripravená na všetko.
"Caroline ja si nie..." Caroline ju prerušila.
"Bonnie, prosím." Požiadala ju. Bonnie prikývla a o chvíľu na to už Caroline kričala bolesťou.
"Prepáč, Caroline." Šepla Bonnie a o chvíľu s kúzlom prestala.
"Je hotovo?" Spýtala sa Caroline. Na čele sa jej leskli kvapky potu ale s nádejou pozrela na Caroline. Prikývla.
"Áno." Tak trochu zaklamala. Teraz aspoň mohla Caroline opustiť izbu.
"Bonnie, zavolala som ťa sem aby si mi povedala to o tých snoch." Povedala Caroline a posadila sa. Bonnie prikývla.

"Chceš vedieť čo znamenajú, však?" Spýtala sa a Caroline prikývla. "Poď. Poviem ti to cestou." Povedala Bonnie a potom aj s Caroline opustili dom a šli do ulíc Mystic Falls. V Caroline konečne skrsla nádej na to, že sa dozvie pravdu.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement