Irresistible - Ľudia ako ty sa nikdy nezmenia ( 9 )

20. august 2014 at 0:01 | Emily

9. Kapitola - Ľudia ako ty sa nikdy nezmenia
Caroline sa tomu veriť. Klaus bude otcom! Hayley čaká jeho dieťa. Hneď po tom ako vybehla do tmy začali sa jej po lícach kotúľať slzy. Nedokázala to ovládnuť. Najprv to bol Tyler a teraz Klaus. Sadla si na lavičku a snažila sa aspoň trochu upokojiť sa no jediné čo dosiahla bolo to, že sa jej roztriasli ramená a začala nanovo plakať.


"Prepáčte slečna..." Niekto ju oslovil. "...ste v poriadku?" Spýtal sa. Muž v stredom veku a tmavovlasí. Caroline dvihla hlavu a muž sa na ňu vydesene pozrel. Caroline mala oči podliate krvou a pod očami čierne žilky. Predĺžili sa jej zuby a stala. Muž sa rozbehol preč od nej ale ona čoskoro stála pred ním. Neváhala a zahryzla sa mu do krku. Muž kričal ale Caroline si to nevšímala a vychutnávala si jeho krv. Keď bol mŕtvy nechala ho klesnúť k zemi. Keď si uvedomila, čo práve urobila cúvla o pár krokov a priložila si ruku na ústa. Znova jej po lícach stekali slzy.
"Caroline!" Začula v diaľke volanie svojho mena. Vedela, že je to Klaus. Musel začuť krik toho muža. Toho tam nechala len tak ležať a opäť sa rozbehla preč. Nechcela ho vidieť. Už nikdy ho nechcela vidieť! Zastavila som sa o niekoľko stoviek metrov ďalej. Skôr ju zastavil iný upír. Jeden z nočných chodcov.
"Kto si?" Spýtal sa nespúšťajúc z Caroline pohľad. Caroline neodpovedala a obišla ho. Nevidela poriadne na cestu kôli zaslzeným očiam ale upír sa tak ľahko nevzdal. Postavil sa pred ňu a chytil pod krk.
"Kto si?" Zopakoval otázku a pritisol Caroline k stene. Caroline stále mlčala. Upír sa natiahol a konár stromu a odlámal ho. Priložil ho Caroline k srdcu.
"Vrav inak ťa vezmem k Marcelovi." Povedal a Caroline sa podarilo vyslobodiť si ruku a dala mu päsťou do tváre. To jej dalo príležitosť k tomu aby utiekla. Nemala sem chodiť. Prešla upírskou rýchlosťou pár blokov a keď si už myslela, že sa ho zbavila začala kráčať normálnym tempom. Zrazu sa však opäť ocitla pri stene a pozerala sa do tváre inému upírovi. Tento už mal aj tvár upíra. Podliate oči krvou, čierne žilky pod očami a predĺžene zuby.
"Si silná, maličká." Šepol jej do ucha. Caroline striaslo. "Páčiš sa mi." Caroline sa mu snažila vymaniť zo zovretia ale nešlo to.
"Marcel!" Ozvalo sa tiché zavrčanie z tmy. Obaja sa tam pozreli ale nikoho nevideli dokiaľ z tmy nevystúpila postava. Klaus!
"Klaus Mikaelson." Marcel Caroline pustil a tá to využila na to aby utiekla. Na Klausa sa predtým ani len nepozrela a opäť zmizla. Klaus neváhal a rozbehol sa za ňou. Asi po dvoch minútach ju dobehol.
"Caroline vypočuj ma!" Požiadal ju.
"Nechaj ma!" Stroho odpovedala a chcela odísť. Zastavil ju. Chytil ju za plecia a prinútil ju pozrieť sa na neho.
"Netu­šil som, že je to možné." Vysvetľoval. Nechcel ju úplne stratiť. Teraz keď medzi nimi začínalo niečo byť. Caroline sa mu vyšmykla a chladne mu pozrela do očí.
"Nie si nič iné ako arogantný, sebecký a egocentrický idiot!" Povedala a v okamihu a dopovedala strelila mu facku. Poriadne silnú facku, ktorá prinútila Klausa otočiť hlavu doľava. "Myslela som, že si iný. Podišla k nemu a pozrela mu do tváre. "Ale ukazuje sa, že ľudia ako ty sa nedajú napraviť." Vmietla mu to do tváre a potom zmizla. Klaus tam ostal stáť a oči sa mu začala trochu lesknúť. Ak by mu to povedal niekto iný bol by ho na mieste zabil ale toto je Caroline. Nebol schopný jej ublížiť ale predsa to urobil.
"Niklaus!" Ozva sa odniekiaľ Elijah.
"Je to trik, Elijah." Klaus pokračoval v ceste, po ktorej šiel predtým a potom uvidela brata.
"Nie, brat. Je to dar." Povedal. Klaus sa zastavil. "Je to tvoja šanca. Naša šanca." Dopovedal Elijah a Klaus sa na neho otočil.
"Mal som jednu šancu. Tá je teraz niekde v uliciach tohto mesta." Povedal mu. Pri spomienke na Caroline odvrátil zrak od Elijahu. Ten podišiel ku Klausovi. Poznal ho lepšie ako ktokoľvek iný a vedel, že mu na Caroline veľmi záleží.
"Ak ju miluješ necháš ju odísť alebo nech ju necháš nech si sama vyberie či ti ostane alebo nie." Povedal mu a Klausa sa na brata ešte raz pozrel. Potom sa otočil a začal kráčať preč.
"Zachráň to dievča." Začul ešte Elijahu a otočil sa naspäť na neho." Zachráň svoje dieťa."
"Nie! Kôli nim som prišiel o Caroline." Povedal Klaus a v zapätí zmizol. Šiel hľadať Marcela. Ten určite bude vedieť kde sa Caroline nachádza. Našiel ho v dome, ktorý bol kedysi jeho. Zamieril si to práve k Marcelovi. Ten si ho všimol.
"Klaus!" Oslovil ho.
"Marcel." Povedal Klaus nie práve príliš priateľským tónom.
"Niekto ťa dobre naladil." Poznamenal Marcel. "Čo pre teba môžem urobiť?"
"Kde je?" Spýtal sa rovno Klaus.
"Myslíš tú blonďavú upírku, ktorá napadla jedného z mojich nočných chodcov?" Spýtal sa Marcel a Klaus prikývol.
"Presne tú." Precedil cez stisnuté zuby. "Kde je?"
"Ja to neviem, Klaus." Zaklamal. Klaus si to všimol a zamračil sa.
"Kde je?" Pomaly sa spýtal ešte raz.
"Odkiaľ to mám vedieť, priateľ?" Stál si za svojim a Klaus sa zamračil ešte väčšmi. Premiestil sa k jednému upírovi a chytil ho zozadu pod krk. Farba očí sa mu zmenila na žltú, pod očami sa objavili žilky a predĺžili sa mu zuby. Marcel sa zamračil a sledoval Klausa.
"Chceš mi povedať, že nevieš kde je sa v meste, ktoré je plné tvojich upírov nachádza jedno dievča?" Spýtal sa Klaus. "Dobre. Povedz mi teda, čo máš s tými čarodejnica."
"Je to môj biznis, Klaus. Ovládam čarodejnice vo svojom meste. Zostaneme pri tom." Povedal.
"Tvojom meste." Zopakoval po ňom Klaus.
"To si píš." Prikývol Marcel.
"Je to vtipné. Keď som odtiaľto pred sto rokmi odchádzal bol si len úbohá mala krysa a pozri sa teraz. Pán vlastného územia. Princ štvrti." Povedal mu Klaus priamo do tváre. "Rád by som vedel ako."
"Prečo?" Spýtal sa Marcel. Zrazu sa všetky pohľady upierali na nich dvoch. "Žiarliš?" Klaus mlčal a tak Marcel pokračoval. "Ja to chápem ale ty si utiekol a ja som ostal. Rozhliadni sa. Tomuto mestu teraz vládnu upíry. Chceš tu ostať? Skvelé. Čo je moje, to je tvoje, ale je to moje. Môj domov, moja rodina, moje pravidlá." Povedal Marcel.
"A ak niekto tie tvoje pravidlá poruší?" Spýtal sa Klaus.
"Ten zomrie." Jednoducho odpovedal Marcel. "Ja nie som princ štvrti, priateľ. Ja som kráľ!" Marcel o niečo dvihol tón hlasu. "Tak mi preukáž trochu úcty." Klausa to naštvalo ešte viac a upírovi, ktorého držal pod krkom, sa zahryzol do krku. Po chvíli ho nechal klesnúť k zemi a podišiel k Marcelovi.
"Tvoj priateľ bude do dvoch dní mŕtvy." Povedal spokojne. "Čo znamená, že som porušil jedno z tvojich pravidiel. A k tomu nemôžem byť zabitý. Som nesmrteľný." Uškrnul sa. "Kto má moc teraz, priateľ?" Posledné slovo povedal v nádychom irónie v hlase. Otočil sa na odchod a keď bol pri východe otočil sa ešte raz na Marcela. "Ak sa Caroline čokoľvek stane budú nasledovať ďalší a ďalší až pokiaľ ti v tomto meste neostane jediný upír." Povedal a Marcel na to nereagoval. Keď Klaus zmizol Marcel sa otočil na jedného zo svojich verných upírov.
"Vezmite Tierryho do izby." S týmito slovami odišiel. Šiel hore schodmi a vošiel do tretej izby. V nej sa nachádzala Caroline priviazaná lanami, ktoré boli namočené v železníku, k stoličke. Na tvári jej bolo vidno stopy po slzách. Marcel k nej podišiel a dal jej dole šatku z úst.
"Prečo si pre neho taká dôležitá, maličká?" Sklonil sa k nej. Caroline otvorila opuchnuté oči, prebodla Marcela pohľadom a mlčala. "Čím viac mi povieš, tým máš väčšiu šancu na to, že ťa pustím, Caroline." Pohladil ju po tvári a Caroline odvrátila tvár. Marcel si povzdychol a odniekiaľ vybral vrecúško s krvou. Caroline sa ihneď zmenil výraz tváre na upírsky. "Dohodneme sa, kráska?" Spýtal sa. Caroline mlčky prikývla.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement