Irresistible - Problém ( 3 )

19. august 2014 at 23:42 | Emily

3. Kapitola - Problém
Klaus otvoril dvere na hotelovom apartmáne a Caroline nevychádzala z úžasu. Kedy toto dopekla stihol? Nič však nenamietala. Páčilo sa jej to ale spýtať sa musela.
"Ehm, Klaus?" Začala a už jej z toho prišlo takmer smiešno. Klaus sa na ňu otočil a spýtavo pozrel, nadvihol obočie a uškrnul sa. "Kedy si toto stihol?"
"Neboj sa, láska. Zajtra už budeme v dome." Uškrnul sa a otvoril dvere, ktoré viedli do jednej z dvoch spálni. "Vyhovuje?" Spýtal sa ale ona s ním v izbe ešte nebola. Caroline ešte chvíľu spracovávala informácie a až potom sa otočila a šla za Klausom.


"Že sa pýtaš. Je to skvelé." Povedala Caroline a posadila sa na mäkkú posteľ.
"Ak budeš čokoľvek potrebovať budem vedľa." Usmial sa na ňu a opustil izbu pričom za sebou samozrejme zatvoril dvere. Caroline chvíľu sedela na posteli a až potom sa postavila a šla do kúpeľne. Opláchla si tvár, rozčesala vlasy a vyčistila zuby. S dobrým pocitom sa vrátila do izby kde jej došlo, že nemá nič na spanie. Zamyslene pozrela na dvere a prišla na to, že jej neostáva nič iné ako spať v spodnom prádle. V tom tričku, ktoré mala na sebe odmietala spať. Dala si ho dole rovnako ako aj nohavice a obe kúsky prevesila cez stoličku. Odtiahla závesy a potom zaľahla do postele. Chvíľu sa pozerala von oknom na nočnú oblohu a potom so zlým pocitom zaspala.
Klaus sa zobudil uprostred noci na nejaké zvuky z vedľajšej miestnosti. Neváhal a šiel tam. Našiel na Caroline na posteli schúlenú v klbku a ako plače. Neváhal ani sekundu a v okamihu bol pri nej. Sadol si k nej na posteľ a objal ju okolo ramien.
"Caroline, láska. Čo je?" Zaujímal sa. Caroline sa na neho nepozrela a ďalej plakala. Klaus mal tušenie o čo ide. Nebolo to len tušenie. Vedel to.
"Ide o Tylera?" Spýtal sa a Caroline jemne prikývla. Klaus si sadol bližšie k nej a k jeho prekvapeniu sa k nemu Caroline pritúlila a oprela si o neho hlavu.
"Šššš. To bude dobré, láska." Utešoval ju a pohladil ju po vlasoch. Caroline sa pomaly ale isto upokojovala. Stále jej však po lícach stekali slzy, ktoré nie a nie prestať.
"Poď, ľahni si." Klaus vstal a odtiahol prikrývku. Caroline si ľahla a Klaus ju potom prikryl. Pobozkal ju do vlasov a chystal sa odísť ale Caroline ho z neznámeho dôvodu zastavila.
"Ostaň tu." Zamrmlala a Klaus ostal chvíľu len tak stáť. Nakoniec si sadol k nej na posteľ a čakal kým úplne nezaspí. Pozoroval ju. Fascinovala ho jej krása, pôvab. Jej odvaha a sila. Nech sa dialo čokoľvek videl v nej svetlo pre svoj život.
Všimol si, že Caroline úplne zaspala a vstal. Pohladil ju po tvári, čím zmazal stopy po slzách a otočil sa na odchod. Caroline niečo v spánku zamrmlala, otočila sa na druhú stranu a opäť zaspala. Klaus sa vrátil do svojej izby a ľahol naspäť do postele. Len tak ležal, pozeral sa na strop a počúval čo sa deje vo vedľajšej Carolininej izbe. V tom mu však zazvonil telefón a Klaus ho čo najrýchlejšie dvihol aby náhodou nezobudil ženu, ktorá spala hneď vedľa v izbe. Hodnú chvíľu telefonoval a keď skončil ostal len tak sedieť. Ten hovor ho trochu rozrušil. Bude musieť zmeniť jeho plán ohľadom Caroline. Ďalej to ako to Caroline povie. Sľúbil jej predsa, že jej pomôže. Napadlo mu ale, či by s ním tam nešla. Inokedy by odpoveď hneď poznal ale teraz to bolo iné. Cítil, že sa medzi nimi niečo vytvára. Niečo ako priateľstvo. Nemohol to teraz len tak nechať. Taktiež nemohol o tom Caroline nepovedať a len tak odísť. S podobnými myšlienkami sa mu nakoniec podarilo zaspať.
Ráno sa Caroline zobudila na príjemnú vôňu prichádzajúcu z kuchyne. Vstala z postele a hneď šla do kuchyne. Šla potichu tak aby ju Klaus nemohol počuť. Ten ju samozrejme začul ale rozhodol sa hrať podľa nej. Caroline prišla do kuchyne a zastala vo dverách. Oprela sa o zárubňu a pozrela na Klausov chrbát. Musela sa nad tým usmiať. Klaus v kuchyni ako robí raňajky. Klaus sa tváril, že ju nevidí a ďalej pokračoval v príprave raňajok.
"Dobré ráno." Ozvala sa. Klaus sa otočil a pozrel sa na ňu. Chvíľu bol ticho, neskôr sa na ňu uškrnul a dal raňajky na tanier.
"Dobré ráno, láska." Odzdravil sa jej a potom sa k nej otočil aj s tanierom v ruke. Položil ten tanier na malý stolík a odsunul stoličku. "Prosím." Caroline sa usmiala a sadla si. Pozrela na tanier pred sebou. Lievance s jahodami. Prekvapilo ju to.
"Ako si vedel, že toto sú moje najobľúbenejšie raňajky?" Spýtala sa ho a Klaus sa len uškrnul. "Niekedy ma až desí ako ma poznáš." Priznala a Klaus sa tento krát zasmial. Odniekiaľ vybral vrecúško s krvou a nalial si do pohára.
"Dáš si tiež?" Spýtal sa jej a Caroline prikývla.
"Áno, ďakujem." Povedala a dala si do úst ďalšie sústo. Klaus vybral ešte jeden pohár a nalial krv aj do neho, potom si sadol na druhú stoličku oproti Caroline a posunul jeden pohár k nej. Po celý čas z nej nespustil oči. Pozorne sledoval každý jej pohyb. Caroline pod tým jeho pohľadom čochvíľa znervóznela. Dvihla pohľad od taniera a pozrela na neho.
"Takže..." Pomaly dojedala "...čo máme dnes v pláne?" Spýtala sa a Klaus sa usmial. Páčilo sa mu ako použila slovíčko máme.
"To isté čo včera." Žmurkol na ňu a Caroline sa na neho pozrela. Prižmúrila oči.
"Čo keby sme spravili zmenu a šiel by si si skúšať nejaké veci teraz ty?" Spýtala sa a nadvihla obočie. Klausa to prekvapilo. Toto sa mu ešte nikdy nestalo.
"Vážne?" Zámerne použil jej slovíčko a Caroline rozhodne prikývla.
"Bude stačiť len pár vecí." Uškrnula sa. "Len pre to aby si vedel aký je to pocit." Osvetlila to a Klaus vstal. Vzal tanier a položil ho do drezu. Otočil sa späť ku Caroline a oprel sa o linku. Uškrnul sa a chvíľu na seba len tak mlčky pozerali. Caroline sa tvárila prísne a nadvihla jedno obočie. Tomuto pohľadu Klaus nevedel povedať nie.
"Fajn." Nakoniec kývol a premiestil sa k nej. Sklonil sa k nej a šepol jej do ucha. "Čokoľvek si praješ." Narovnal sa a potom sa na ňu s úškrnom pozrel. "Choď sa obliecť." Prešiel ju pohľadom a snažil sa udržať si tvár. "O pol hodinu odchádzame...bude ti to stačiť?" Spýtal sa a Caroline kývla. Až teraz si uvedomila, že tu prakticky sedí len v spodnom prádle. Zahanbila sa a prešla do izby, kde spala. To čo ju trochu prekvapilo bolo to, že b izbe našla nové oblečenie a taštičku s make-upom.
O pol hodinu bola Caroline plne pripravená a tak sa rozhodla ísť za Klausom. Našla ho v obývačke v kresle ako niečo kreslí. Očividne si ju nevšimol lebo bol príliš zabraný do svojej práce. Postavila sa za neho a nakukla cez rameno na ten papier. Ešte presne nevedela určiť čo to bude lebo to bol len nejaký náčrt. Ale už teraz vedela, že to bude skvelé. Vždy obdivovala Klausov talent.
"Čo to bude?" Spýtala sa a Klaus automaticky otočil hlavou a pozrel sa na ňu.
"Uvidíš, láska." Uškrnul sa. "Si hotová?" Caroline prikývla a Klaus vstal. Položil papiere a ceruzku na stolík a potom opäť Caroline prehovorila.
"Áno, môžeme ísť." Súhlasila a obaja zamierili von z izby následne von z hotela a nakoniec šli k tomu obchodu, kde boli včera. Teda, aspoň si to Caroline myslela.
Keď zastavili Caroline sa pozrela z okna.
"Klaus, kde to sme?" Spýtala sa keď si všimla, že to nie je ten obchod kde boli včera.
"Malá zmena programu. Večer odchádzame takže to dnes budeme musieť urýchliť." Povedal a zabuchol dvere na aute. Caroline sa na neho prekvapene pozerala a nadvihla obočie.
"Odchádzame? My?" Spýtala sa ale šla za ním. Otočil sa na ňu.
"Je to tvoje rozhodnutie, láska. Nebudem ťa do ničoho nútiť." Povedal a šiel po schodoch k dverám obchodu. "Len sa prosím rozhodni do večera." Prikývla. Vošli do vnútra obchodu a obzreli sa po nejakej predavačke. Po chvíli k ním prišla žena, ktorá mala na menovke napísané Abby.
"Môžem vám pomôcť?" Spýtala sa milým tónom a Caroline sa pozrela na Klausa. Ten jej pohľad opätoval a uškrnul sa.
"Dnes to nechám na tebe, láska." Povedal a trochu ustúpil na znak, že jej dnes nechá voľnú ruku pri vyberaní. Caroline sa usmiala a potom začala zaradom vyberať kúsky oblečenia. Po asi 10 minútach mala Caroline dosť vecí na skúšanie a tak šla ku kabínkam s Klausom v pätách. Zatiahla na kabínke záves a obliekla si prvú verziu oblečenia. Tvorili ju svetlomodré rifle, bielosivé tričko a tenký červený svetrík bez rukávov. Vyšla von pred zrkadlo a v ňom sa pozrela na Klausa. Prešiel ju pohľadom a potom prikývol. Caroline sa spokojne usmiala a vrátila sa do kabínky. Tento krát vyšla vo veľmi krátkej čiernej sukni a v čiernom tričku s tri štvrťovými rukávmi. Zopakovala to čo pred chvíľou a Klaus opäť len prikývol. Musel uznať, že Caroline mala vážne veľmi dobrý zmysel pre módu a štýl.
Takto to šlo asi nejaké dve hodiny a skončilo sa to modelom, ktorý obsahoval ružovú sukňu nad pás a ružové tričko s červenými a žltými bodkami, ktoré bolo zastrčené v sukni. Samozrejme, že aj toto Klaus schválil.
"Klaus! Mám tu ešte niečo špeciálne." Ozvalo sa z kabínky. "Môžeš sem prísť?" Spýtala sa a Klaus sa začudoval. Myslí to vážne? Vstala prešiel ku kabínke. Caroline odtiahla záves a ukázala Klausovi, čo si pre neho pripravila.
"Tak? Čo povieš?" Pobavene sa spýtala keď sledovala jeho reakciu.
"Len to, že si to nikdy neoblečiem." Povedal rozhodne a chystal sa vrátiť na svoje miesto ale Caroline ho zastavila.
"Povedal si, že si aspoň niečo skúsiš." Presviedčala ho a po nejakej dobe sa Caroline podarilo ho presvedčiť.
"Fajn!" Namosúrene prikývol a Caroline mu potom uvoľnila kabínku. Klaus sa rýchlo prezliekol a keď už bol hotoví pomaly odtiahol záves. Caroline sa na neho pozrela a potom nastala chvíľa ticha, ktorú prerušil až jej smiech. Tento obrázok si chcela v pamäti uchovať veľmi dlho. Pohľad na Klausa v ružových šortkách a bielom tielku bol naozaj vážne veľmi zábavný.
"Bavíš sa?" Podráždene sa spýtal a Caroline prikývla.
"Áno a naozaj veľmi dobre." Smiala sa a Klaus potom zatiahol záves a naspäť sa prezliekol do svojich vecí. Vyšiel von a Caroline ešte stále mala slzy v očiach od toho smiechu. Pokrútil hlavou, vzal veci a šiel za ne zaplatiť. Caroline medzitým vyšla von k autu a tam ne neho čakala. Klaus čoskoro vyšiel za ňou. Bol ovešaný taškami a Caroline sa musela pobavene usmiať. Klaus dal všetky tašky do kufra a potom nastúpil spoločne s Caroline do auta. Naštartoval a vyrazil na cestu.
"Môžem sa niečo spýtať?" Ozvala sa Caroline a Klaus prikývol.
"Samozrejme, pýtaj sa." Povedal popri šoférovaniu.
"Aký je tvoj plán?" Položila svoju otázku a Klaus sa uškrnul.
"No...prvý krok by sme mali takmer za sebou. Urobiť z teba neodolateľnú čo nebolo veľmi ťažké." Vravel a Caroline ho po celý čas počúvala.
"Aký je druhý krok?" Zvedavo sa spýtala
"Malo to byť to, že sa vrátime do Mystic Falls ale objavilo sa niečo s čím som nepočítal." Povedal o niečo vážnejším tónom ale Caroline to všetko ešte celkom nechápala.
"Čo sa stalo?" Spýtala sa
"Ukázalo sa, že v jednom meste nejaké čarodejnice proti mne niečo chystajú." Povedal a potom sa na chvíľu pozrel na Caroline.
"V akom meste?" Ďalej sa pýtala. Popri tom sa zamyslela nad tým čo jej vtedy Klaus povedal. Nebudem ťa do ničoho nútiť. Odvtedy nad tým premýšľala. Ísť či neisť? Tá otázka jej neustále chodila. Mala školu, svoj život na vysokej so svojou najlepšou kamarátkou. Mala povinnosti v Mystic Falls. Mala tam mamu a priateľov. Na druhej stane tu bol Klaus, ktorý sa snažil jej pomôcť. Kôli času stráveným s ním prestala myslieť na Tylera a na ich rozchod. Cítila sa s ním skvele a skvele sa aj bavila. Bol tu pre ňu kedykoľvek to potrebovala. Ostala v neistote. Rozhodla sa, že sa nad tým ešte zamyslí. Pozrela na Klausa a čakala na jeho odpoveď.
"V New Orleans." Povedal Klaus a opäť sa pozrel na Caroline.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement